reklama

Concorde, chiméry, katakomby, Líza a francúzština.

Pokúsim sa tu zhrnúť niekoľko mojich francúzskych dojmov - Paríž, katakomby, letecké múzeum Le Bourget a podobne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Pokúsim sa tu zhrnúť niekoľko mojich francúzskych dojmov.

Keď budete na severnej strane Paríža, je tam letisko LeBourget. Jeho opustená, kedysi prekvitajúca časť, dnes funguje ako letecké múzeum. K videniu je napríklad vylovená podvozková noha z Exupéryho lietadla. Ďalej jedno ozajstné velikánske B747, už trocha zoxidované, s úplne rozobratou prostrednou časťou interiéru, kde si môžete ohmatať čo vás počas letu naozaj oddeľuje od okolitej atmosféry. Je k videniu aj motorová gondola vzducholode a množstvo lietadiel z prvej a druhej vojny, jedny inštalované akoby letiace hore a tie druhé s čiernymi krížmi akoby náhodou smerujúce dole. Jeden kus rakety Ariane, teda fakt dosť veľký. A tiež jeden kus strategickej rakety, rozobratej na časti, určenej na dopravu vodíkovej bomby komusi z nás na hlavu. Aj lunochod, Sputnik a družice. Moje kroky však predovšetkým smerovali do pavilónu, kde sú odložené ozajstné dva kusy Concorde. Schodíkmi a uličkou je možné prejsť cez obidva. Jeden z nich je pôvodný prototypový stroj, bez sedadiel, pre účely merania a vývoja. Druhý stroj je normálny používaný. Rúra kabíny je veľmi úzka, ledva stačí pre 2+2 sedadlá vedľa seba, preto však sa zdá byť až nekonečne dlhá. Množstvo ciferníkov v pilotnej kabíne začína dnes pôsobiť trochu staromódnym dojmom. Pozornosť upútajú predovšetkým okienka, majú rozmer iba pohľadnice. Naozaj. Letová výška a rýchlosť asi neumožnili spraviť z toho výkladnú skriňu. Z reproduktorov sa ozýva dunenie motorov, privítanie na palube, poletíme rýchlosťou 2000 km/h (...za koľko je to do Košíc?), o tri hodiny pristaneme na JFK. Teda za oceánom. Krásne lietadlo, jeho letka slúžila asi tri desaťročia a podľa všetkého ten záverečný fatálny incident nebol vinou lietadla samotného. Slušný výkon, komu slúži tak dlho Škodovka?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Concorde - celý
Concorde - celý 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tiež som očakával, že uvidím slávnu francúzsku Karavelu. Briti začínali prvým civilným prúdovým strojom Comet, ktorý mal tak nešťastný úvod, Rusi mali TU104 a Francúzi Karavelu. Tak nejako hmlisto viem že to asi bolo. Z Karavely je v múzeu k videniu “rybacia hlava”, avšak kdesi vonku v diaľke za plotom jedna celá naozaj bola zaparkovaná. Zrejme ju časom mienia pripraviť ako exponát.

Karavela - rybacia hlava
Karavela - rybacia hlava 

Svojho času som ako povinné čítanie pretrpel veľký román od Victora Huga. Ten chrám Notre Dame je naozaj tiež veľký, avšak najzaujímavejšie je vyjsť hore na veže (vstup hneď za rohom vľavo) a pozrieť si známe chiméry. Zospodu z chodníka nič nevidno, dolné časti stavby sú vyzdobené množstvom slušných kresťanských sôch. Až tam vyššie sa ale otvára iný svet. Celá galéria okolo obidvoch veží je obývaná chimérami, je ich tam po obvode balkónov veľmi veľa, ktoré tam boli umiestnené pri rekonštrukcii chrámu v 19. storočí. Návštevník je poučený, že tá (prvá tuto v poradí) sa nazýva Striga, nočný démon. V tej obrovskej výške sa nad človekom vypínajú dve ešte aj odtiaľ vysoké veže, vovnútri nich sa týčia dovrchu masívne drevenné konštrukcie nesúce zvony a všetko dookola je tam pokryté oloveným plechom hrubým tak polcentimeter. Kto to celé vybudoval, so stredovekou technikou, ťažko je dnes predstaviteľné… Inak ale najlepší termín na Paríž je z môjho pohľadu neskorá upršaná jeseň, vtedy je čakanie v rade do múzeí a galérií najkratšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Striga
Striga 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V galérii Musée d´Orsay bolo najzaujímavejšie pozorovať zanietených návštevníkov a študentov, mnohí sa uprostred expozícií rozložili na zemi, v pohode, podaktorí si kreslili skice podľa vystavených diel.

Musée d´Orsay
Musée d´Orsay 

V Panteóne sú pochované mnohé významné osobnosti, pričom pán Braille určite nemá nič proti tomu, že tabuľka na jeho hrobe ako jediná možno na celom svete je úctivo ochytaná a ohmataná zo všetkých strán. Zvláštny a zároveň originálny výraz pocty človeku.

Obrázok blogu

Eiffelovu vežu hádam nebudem zbytočne pripomínať, ale tu je aspoň jej “výrobný štítok” ktorý sa mi podarilo kdesi v kúte objaviť. Forges … des fers de la tour. Forgeries … od Fe od turňe. Vykovali továrne železnú turňu. Understood :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Paríž, to sú aj katakomby. Dôvod je jednoduchý, také dva mierne kopce menom Montparnasse a Montmartre kraľujú územiu pomerne krasovému a deravému ako ementál. Ľudia od nepamäti vliezali dole a robili tam všetko možné a aj prestavovali, prekopávali. Výsledkom je ešte sofistikovanejší ementál, možno až typu jaskýň Moria, ktohovie. Mnohé parížske stavby mali problémy stáť na takomto ementále a mnohí stavitelia s tým mali starosti. Vstup dole je dnes zakázaný a vraj sa akosi sleduje kto čo tam vchádza a čo tam chce. Pre turistov je k dispozícii asi jeden a pol míle podzemnej prechádzky. Treba ísť smerom poza Tour de Montparnasse (“Turňa” na Montparnasse, ten jediný supervysoký parížsky mrakodrap) na námestie Place Denfert-Rochereau, sledujte veľký a dlhý boulevard Raspail, kde je vchod. V takom domčeku uprostred križovatiek. Vliezol som nadšene dnu. Schodydydy kdesi dole, pod metro, ešte hlbšie. Nekonečná nízka chodba, zamrežované odbočky vpravo, vľavo. Asi po 30 minútach chôdze v úplnom tichu som si akosi uvedomil že som tam vlastne sám. Začal som rozmýšlať dokedy by vydržal svietiť mobil a či ho mám vôbec nabitý. Po čase ma však dobehla skupinka nadšených turistov, ale zase zmizla v diaľke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Cesta vedie cez rozsiahlu kostnicu. Nič mimoriadne, keď Paríž po roku 1800 začal územne pretekať cez svoje stredoveké hranice, mnohé cintoríny sa rušili a ostatky sa ukladali do podzemia. Každá hromada nesie označenie cintorína z ktorého pochádza.

Obrázok blogu

Na záver príde vyslobodenie v podobe kamenných točitých schodov smerom hore, bolo tam upozornenie pre každého aby vystupoval po nich pomaly. Hm. Rozbehol som sa podľa zvyku mojej nie najhoršej kondície prudko hore a bežím bežím… ale po nejakom asi dosť značnom počte výškových metrov po točiacich sa schodoch trénované nohy zvíťazili nad hlavou, zatočila sa spolu so schodmi a zostal som kŕčovito sa držiac zábradlia. Všetko sa roztočilo a padalo na mňa :)

Obrázok blogu

Ďalšie parížske klišé je Mona Líza. Ale zistil som tam hneď dve veci – očividne sa tá dáma v dnešnej dobe výborne vyzná v mobilných telefónoch, každý okoloidúci jej ukazuje ten svoj aký ho má… a ďalšia vec je ten zaujímavý obraz na stene vedľa nej. Že teda, či si ho niektorý z okoloidúcich vôbec všimne.

Obrázok blogu

Svetoznáma značka “His master’s voice” je založená na legendárnom psovi, ktorý rád počúval z fonografu hlas svojho zosnulého pána. V Paríži je legendárna krčma, kde chodieval pravidelne pes, aby si pofajčil. Detaily už neviem, ale tuším na západnom konci boulevard Montparnasse som naozaj na tento podnik narazil. Au chien qui fume. U psa ký fajčil. Ak vám nesedí to chien (šen), poznáte predsa termín hyena, to je také psovité niečo. Inými slovami, celý ten neónový názov je vlastne “po našom” :)

Obrázok blogu
Juraj Štefanovič

Juraj Štefanovič

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Fotografie, aktivity, cestovanie a putovanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu